Prezidentka Čaputová inspiruje Slovensko v možnostech udržitelných řešení

Slovenská republika sa v roku 2019 pridala k záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Dokument Envirostratégia 2030 schválený vládou SR označuje za najväčšie výzvy pre Slovensko z hľadiska životného prostredia odpadové hospodárstvo, kvalitu ovzdušia a ochranu biotopov. V porovnaní s ďalšími krajinami EÚ Slovensko zaostáva v recyklácii komunálneho odpadu a tiež sa dlhodobo potýka so zníženou kvalitou ovzdušia. Pozitívnou správou je dlhodobo nízka spotreba vody na obyvateľa, navyše územie Slovenska disponuje veľkou zásobou vody.

Podľa Envirostratégie 2030 Slovenská republika je vo veľkej miere závislá na dovoze surovín na výrobu elektrickej energie, taktiež sa umiestňuje pod priemerom EÚ vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na štruktúru priemyslu je Slovensko krajina s jedným z energeticky najnáročnejších hospodárstiev, pretože spotrebuje takmer o 80 % viac energie na HDP ako priemer EÚ. V období 2000 – 2015 bol však zaznamenaný pokles energetickej náročnosti o 51 % a stále klesá.

Síce má Slovensko pred sebou veľa výziev v oblasti rozvoja ochrany životného prostredia, ale táto téma aj s príchodom novej prezidentky začína byť populárna a v krajine sa objavujú rôzne zaujímavé iniciatívy prispievajúce k riešeniam environmentálnych výziev. Príkladom ide aj vedenie hlavného mesta, ktoré postupne mení Bratislavu na moderné mesto dbajúce o udržateľný rozvoj.

Životné prostredie je prioritou pre prezidentku

Slovenská prezidentka si okrem inej agendy vzala za svoju aj environmentálnu problematiku. Ochrana životného prostredia popri spravodlivosti a sociálnej politike dotvára trojicu priorít stanovených počas vykonávania úradu hlavy štátu. Aktívne sa zaujíma, popularizuje tému ochrany životného prostredia, ide takisto aj príkladom.

V polovici septembra 2020 predstavila projekt uhlíkovo neutrálnej Prezidentskej kancelárie. Bude to prvý úrad na Slovensku, ktorý sa tomuto zámeru zaviazal a naplánoval cieľ uhlíkovej neutrality na rok 2030. Okrem zmierňovania uhlíkovej stopy daného úradu má projekt za cieľ aj ísť príkladom a stať sa inšpiráciou v otázke ochrany životného prostredia aj pre ďalšie inštitúcie na Slovensku.

V septembri reprezentovala také Slovensko na pozvanie rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena na Austrian World Summit vo Viedni. Vystúpila s príspevkom v panelovej diskusii s názvom „REACTING TO THE CLIMATE CRISIS – BE PART OF THE SOLUTION” spolu s chorvátskym prezidentom Zoranom Milanovićom, podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom a predsedom španielskej vlády Pedrom Sánchezom.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa problematikou ekológie aktívne zaoberala už počas svojej právnickej praxe. Najznámejšou záležitosťou spojenou s ochranou životného prostredia, ktorá bola aj zásluhou Čaputovej dotiahnutá do úspešného konca bola Kauza Pezinská skládka. Tento prípad patrí medzi najväčšie environmentálne kauzy samostatného Slovenska, spor trval viac ako 10 rokov a je významný aj pre legislatívu EÚ. Spor o pezinskú skládku o objeme 730 000 m³ v tesnej blízkosti obydlí sa postupne dostala až na Súdny dvor EÚ, ktorý na základe tejto kauzy vyjasnil niektoré legislatívne otázky o informovaní verejnosti v takýchto otázkach s platnosťou pre celú EÚ. Spor sa skončil rozhodnutím o uzatvorení skládky. V roku 2016 si Zuzana Čaputová prevzala za zásluhy prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu.

Projekt uhlíkovo neutrálnej Kancelárie prezidentky SR prišiel ako iniciatíva podporiť plán uhlíkovej neutrality krajiny do roku 2050. Kancelária prezidentky v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia a Inštitútom environmentálnej politiky vypočítali uhlíkovú stopu kancelárie a nastavili opatrenie ako ju znížiť a tiež kompenzovať vyprodukované emisie.

Opatrenia sa budú týkať spôsobu prepravy prezidentky, postupne bude úrad prechádzať na elektromobily alebo hybridné vozidlá. Do úvahy prichádza aj možnosť prenájmu takýchto áut na jednotlivé výjazdy. Na dlhšie cesty bude prezidentka využívať komerčné lety namiesto vládneho špeciálu. Toto opatrenie nezostáva len na papieri, už v roku 2019 po svojom nástupe do funkcie prezidentka Čaputová využívala vlak počas svojich pracovných ciest. Vlakom docestovala na oficiálnu návštevu Rakúska a napríklad aj na summit prezidentov krajín V4 do Prahy. Cestovanie vlakom malo za cieľ poukázať na význam hromadnej dopravy, ktorá je ekologickejšia ako individuálna. Uhlíková stopa vyprodukovaná kanceláriou bude kompenzovaná výsadbou stromov, na základe konzultácie výberu drevín s odborníkmi z TANAPu a Lesov SR chce kancelária vysadiť 1300 stromov ročne.

Pri prijímaní návštev v prezidentskom paláci sa budú podávať jedlá z lokálnych potravín a dary pre prezidentov iných krajín budú šetrné k životnému prostrediu, na tlačovej besede prezidentka spomenula med z prezidentskej záhrady. Tento projekt osadenia včelínov v prezidentskej záhrade je ďalším počinom prezidentky v rámci osvety o ochrane životného prostredia. Prezidentka prednedávnom podporila projekt OZ Živica, ktorý sa okrem iného venuje aj osadzovaniu včelínov do miest. Iniciatíva sa snaží poukázať na Syndróm kolapsu včelstiev – teda na veľký úhyn včiel v dôsledku spôsobu poľnohospodárstva či klimatickej zmeny. Včely opeľujú až 86 % rastlinných druhov na Zemi, v Európe je na opeľovaní závislých približne 76 % celkovej produkcie potravín, čo predstavuje vážne riziko. Projekt OZ Živica Včely v meste sa pripája k celosvetovému trendu rozvíjania včelárstva vo veľkých mestách. Veľkomestá ponúkajú diverzitu rastlín, kvetov v parku, záhradách či na balkónoch, čo je pre včely vhodné prostredie.

Rekonštrukcie budov Kancelárie prezidentky sa po novom budú realizovať ekologickejšie v snahe energeticky ich zefektívniť. Budú sa hľadať teda rôzne ekologické riešenia ako zelené strechy či zelené steny alebo inštalácia solárnych panelov na strechy budov KP SR.

Bratislava sa stáva zelenšou

S príchodom nového primátora Bratislavy Matúša Valla do úradu sa aj hlavné mesto postupne mení na modernú a ekologickú metropolu. Práve Magistrát hlavného mesta sa ako prvý zapojil do projektu Včely v meste, keď umiestnili dva včelíny na strechu budovy Magistrátu, neskôr inšpiroval aj prezidentku.

Vallo sa implementáciou nových riešení snaží zvyšovať aj prehrievanie mesta v letných obdobiach. Električkové trate v Bratislave ožívajú farbami, napríklad na Karloveskej električkovej radiále alebo na Plynárenskej ulici v centre mesta boli vysadené suchomilné trvalky, ktoré chránia električkové koľaje pred koróziou, lebo účinne odvodňujú najbližšie okolie trate.

Vallo si uvedomuje aj nepripravenosť Bratislavy na klimatickú zmenu, vo svojom programovom vyhlásení venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť. Pri obnovovaní parkov a verejných priestranstiev sa po novom bude dbať na rozširovanie priepustných plôch s cieľom pripraviť mesto na letné horúčavy. V programovom vyhlásení Vallo tiež sľubuje výsadbu 10 000 stromov a vytvorenie troch nových alejí v rámci snahy priniesť Bratislave viac zelene a ochranu pred horúčavami. Bratislava takisto zakladá kvetnaté lúky, ktoré môžu byť v lete chladnejšie ako klasické trávniky aj o 20 stupňov. Je vytýčených 60 lokalít, kde postupne vznikajú plochy s kvitnúcimi druhmi rastlín a bylinami, prirodzenými pre toto prostredie. Okrem prevencie pred horúčavami sú takéto lúky jednoduchšie na údržbu a obsahujú menej alergénnych tráv.

Medzi ďalšie Vallove iniciatívy patrí aj prihliadanie na ekológiu budov vo vlastníctve mesta, pri ich rekonštrukcii sa budú hľadať inovatívne riešenia a mesto plánuje realizovať audit energetickej náročnosti budov vo vlastníctve mesta. Do ekologických riešení pre mesto primátor najnovšie zapája aj verejnosť, v novembri 2020 sa bude konať Climathon. Climathon je medzinárodná iniciatíva, ktorá usporadúva v rôznych mestách sveta hackathony spájajúce mesto a občanov pri vytváraní ekologických riešení. Bratislava si pre tento rok vytýčila dve výzvy, vytvorenie klimaticky odolnej Bratislavy a zvýšenie využívania mestskej hromadnej dopravy.

Zaujímavé iniciatívy

Vedenie mesta nie je jediným aktérom meniacim obraz Bratislavy, v meste začali fungovať rôzne projekty, ktoré prispievajú k rozvoju udržateľnosti a ekológie. Napríklad cargobike spoločnosť Švihaj Šuhaj zásobuje prevádzky v bratislavskom centre na peších zónach. Cyklokuriéri spájajú lásku k športu a ekológiu. Zaisťujú prepravu zásielok do 200 kg bez emisií a prevádzkovatelia bratislavských podnikov v centre mesta, kde je zásobovanie obtiažne, si ich obľúbili. V roku 2014 Švihaj Šuhaj získal aj cenu Zelená firma roka. A naozaj prejdete sa po Obchodnej ulici v centre Bratislavy a určite uvidíte aspoň jedného šuhaja v žltom tričku na cargobicykli.

V roku 2018 sa v Bratislave konal POMALO – festival udržateľnosti, ktorý združuje predajcov fair trade, slow fashion a eko-kozmetiky alebo udržateľného dizajnu, iniciatívy a neziskové organizácie, ktoré sa venujú regionálnemu udržateľnému rozvoju, a tiež vegánske reštaurácie. Festival má za cieľ popularizovať tzv. pomalý životný štýl, návštevníci si okrem rôznych eko-produktov môžu odniesť aj udržateľné riešenia pre svoj každodenný život, napríklad pre šatník alebo ako produkovať menej odpadu. Festival sa koná dvakrát do roka v Starej tržnici a teší sa vysokej návštevnosti.

K zaujímavým projektom, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia sa určite dá zaradiť aj Ecocapsule – celkom sebestačné mini bývanie. Produkciu elektrickej energie zaisťuje solárny panel a veterná turbína. Kapsula zbiera dažďovú vodu a potom ju filtruje na ďalšie použitie. Ecocapsule predstavuje bývanie s využitím najnovších technológií a štýlovým minimalistickým dizajnom, ktoré je možné inštalovať v akokoľvek nedostupnom mieste, práve pre jej rozmery a energetickú sebestačnosť. Všimli si ju aj vo svete, dostala sa už do Japonska a jednu už vlastní aj Susan Sarandon, hollywoodska herečka a environmentálna aktivistka. V roku 2019 bola jedna Ecocapsule umiestnená aj na vyhliadke na Zuckermandli v centre Bratislavy, kde sa dal vybaviť nocľah cez Airbnb.

Žofia Zigová

Žofia Zigová vyštudovala magisterský odbor Čínská filologie na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 2019 také spolupracuje s Aliancí pro energetickou soběstačnost na tématech udržitelného rozvoje.

Zdroje: www.prezident.sk, https://10000stromov.sk/, www.minzp.sk

FOTO: prezident.sk